Niekedy to, čo hľadáme vonku, žije dávno v nás.
Presne tak to bolo aj s naším logom – nebolo to len o dizajne, ale o hľadaní obrazu – hodnoty – symbolu, ktorý by niesol dušu “Cesty intuície”.
Od začiatku som vedela, že logo nebude „len logo“. Malo niesť príbeh. Atmosféru. Vibráciu. Niečo, čo pohne srdcom a jemne sa dotkne duše. A preto som túto tvorbu zverila tomu najbližšiemu – môjmu synovi Tomimu. Je citlivý, vnímavý a jeho ruky aj srdce tvoria z miesta, ktoré je pravdivé.
A tak sme hľadali vhodný symbol ako napríklad mesiac, hviezdy, cestu, ale stále to nebolo TO… bolo to akési neúplné. Akoby sa to ešte len rodilo, dozrievalo. Rovnako ako ja – ešte som celkom nevedela, či mám odvahu sa naozaj oddeliť a vykročiť vlastnou cestou.
A práve v tom období dozrievania prišiel Tomi s prvým návrhom – holubica. Krásna, jemná, ale v mojom vnútri to ešte nezarezonovalo. Začali sme skúšať iné vtáky. Orol? Nie. Kolibrík? To nie som ja… a potom to prišlo.
Lastovička. A celým mojím telom prebehla vlna – áno! To je ono!
Prvá lastovička – posol jari. Symbol nového začiatku. Lastovička, ktorá odlieta, ale vždy sa s istotou a vnútorným kompasom vracia späť domov.
Lastovička ako posol správ, ako tvor, ktorý má vlastnú cestu, ale nezabúda na svoje korene.
Presne taká som. Lietam. Objavujem, ale vždy sa vraciam. K sebe. Domov. K podstate.
Spomenula som si na detstvo – ako sme u babky chránili lastovičie hniezdo, pretože prinášalo šťastie. Tá spomienka mi rozžiarila srdce.
A potom som si začala čítať, čo všetko lastovička symbolizuje:
🪶 námorníci si ju dávali tetovať pre šťastný návrat domov
🪶 zamilovaní pre vernosť
🪶 v niektorých tradíciách je lastovička symbolom duše, ktorá sa vracia alebo odlieta, a poslom medzi svetmi.
Prišiel mi nápad – dve lastovičky. Svetlú a tmavú. Ako jing a jang. Ako naše svetlé a temné stránky. Ako pohyb a rovnováha, ktoré potrebujeme prijať, aby sme mohli rásť.
Tvorivý proces išiel svojím vlastným tempom. Vznikalo to citlivo, láskyplne. Skúšali sme kruhy, smer letu, vzťah medzi lastovičkami. Až kým nevzniklo logo, ktoré dnes nesie náš projekt – Cestu intuície.
A prečo vám to píšem?
Lebo verím, že symboly majú silu. A že lastovičky si nás nevybrali náhodou. Priniesli mi návrat k hravosti, k detstvu, k pocitu slobody a ľahkosti. A to je presne to, čo chceme žiť aj s vami.
Teším sa, kam všade nás naše lastovičky zavedú. A ešte viac sa teším, že možno práve vy pocítite, že je čas vzlietnuť… alebo sa vrátiť domov – k sebe.
S láskou a dôverou,
Vaša Zuzana Trepková